Smer toku

Z pohľadu návštevníka cieľom tejto výstavy je cítiť potrebu prehodnotenia vzťahu Strednej Európy a Dunaja. Pri brehu bežiace autodráhy a cesty skutočne nás oddelili od toku, ktorý voľakedy zabezpečoval a umožnil priestor pre život a činnosti vo voľnom čase pre ľudí žijúcich v blízkosti rieky. Živý vzťah s vodou v súčasnosti už ani neexistuje. Dunaj žije už iba ako metafora v myslení stredoeurópskej verejnosti. Cieľom výstavy je, aby s pomocou interaktívnych a patchworkových riešení upozornil na to, že Dunaj nie je iba spojovacia a/alebo oddeľovacia metafora, ale živý a životaschopný tok, rieka. Je viacfarebný, viacjazyčný a rozmanitý (rôznorodý). Práve taký nádherný a zaujímavý ako jemu určená výstava. Taká rieka, do ktorej svojou predstavivosťou prenesieme rôzne veci, pripisujeme jej rôzne vlastnosti, metafory, a o ktorej máme len jedinú istotu, smer toku. Výstava predstavuje mnohoraké tváre rieky vo vnútorných výstavných priestoroch na viacerých podlažiach.

Aj výstava – práve tak, ako aj rieka pred reguláciou – má rôzne „vedľajšie ramená“, toky. Návštevník sa môže zapojiť do ľubovoľného „toku“ výstavy, vždy uvidí, síce v rôznych prevedeniach, samotný Dunaj. Predstavené témy sú pestré, ako doby, miestá, farby a rôzne žánre - návštevník pocíti, že aj Dunaj sa stále mení. To, čo dnes v mestách pripadá, ako kanál stiesnený medzi kamenisté a betónové steny je predsa živá voda, živý tok. Tak, ako v každom „ toku“ aj v „obrazovom toku“ sú časté víry. Prajeme k tomu šťastné potápanie sa v rieke! Víry nášho obrazového toku (teda veľkolepé a nie samozrejmé interiéry), už aj na bratislavskej výstave takpovediac vtiahli návštevníka. Taká je aj séria vyrobená podľa sklenených negatívov kapitána Johanna Eilingsfelda, ktorý fotografoval na začiatku minulého storočia, ďalej umelecké fotografie súvisiace s Dunajom V. Benesha, Ernőho Vadasa alebo Kálmána Szőllősyho. Ďalej čierno-biele dokumentárne žurnály, vyrobené pred a tesne po II. svetovej vojny a prvý veľkolepý dokumentárny film o Dunaji, ktorý bol vyrobený v roku 1956 v koprodukcii ôsmych štátov a amatérsky dokumentárny film o bratislavskej povodni.

V tomto toku – podľa poznatkov z obrazov – dá sa kúpať, plaviť sa, chytať a loviť ryby, ryžovať zlato, bojovať proti vode, alebo vtesnať ju do betónového koryta, ale jedno je isté - to čo sa nedá s riekou nikdy dosiahnúť: vyvlastniť a totálne odcudziť. Kurátori, ktorí vysnívali výstavu sa pokúšali bojovať práve proti vyvlastneniu a odcudzeniu rieky a znovu – z iného pohľadu analyzovali rieku. Rieka na tejto výstave sa rozprestiera po priestoroch, rozdeľuje sa, inde sa spojí, ale určite ovplyvní mýšľanie návštevníkov s tým, že sa prezentuje ako živá rieka a „ živý obrazový tok“.

Táto výstava vychádza z medzinárodných prameňov. Výstava sa zrodila na základe spolupráce pridunajských inštitúcií ako Slovenské národné múzeum, Mestské múzeum v Bratislave, SNM -Múzeum kultúry karpatských Nemcov, SNM – Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, Podunajské múzeum v Komárne, Múzeum Duna v Ostrihome, Múzeum Ignáca Tragora vo Váci, Múzeum Istvána Ferenczyho v Szentendre, Múzeum Dorottya Kanizsai v Mohácsi a Akadémia vied v Pécsi, ďalej na výstave sa podieľal i Slovenský filmový ústav, Maďarský národný filmový archív, Archív Maďarskej televízie, Český národný filmový archív.

Výstava okrem svojej interaktívnosti ponúka dynamickosť, čo v tomto prípade znamená, že panely výstavy sa prispôsobujú vždy k priestorom aktuálneho miesta. V budúcnosti mienime rozšíriť zbierku tejto výstavy až k Dolnému Dunaju, veď okrem veľmi zaujímavých zbierok z Maďarska, z Nemecka a Rakúska je obrovské množstvo materiálov na spracovanie o Dunaji od Nemecka až po Rumunsko.

Výstava v rámci štyroch tém zhromažďuje a systematizuje obrazy, fotografie, predmety, ktoré sa spájajú s Dunajom. Prvá téma sa zaoberá s mapovaním Dunaja. Druhá téma predstaví rôzne tváre Dunaja s pomocou fotografií. V rámci tretej témy sú premietané pohyblivé archívne obrazy rieky. Štvrtá téma si vyberá z projektu „dedičstvo”, kde predstavuje súčasne jednoduché a veľké veci, osobné ale aj verejné.

Péter Tóth G. / Veszprém: Laczkó Dezső Múzeum
Tamás Kende / Szentendre: Pest Megyei Múzeumok Igazgatósága, Ferenczy Károly Múzeum
Alexander Papp, ml. / Bratislava: SNM — Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku
Rastislav Fil’o / Bratislava: SNM — Múzeum kultúry karpatských Nemcov